Koman y lé zot tout' ???
Pou komansé mi swèt azot tout' in bon lané démilwit'. Kèl y don' azot santé, bonèr é prospérité (ek in bon pé d'kozman kréol).
Pour commencer je vous souhaite à toutes et à tous une bonne année 2008. Qu'elle vous apporte santé, bonheur et prospérité (avec beaucoup de parler créole).
Alé, pou komans an boté (mon sovi y sa gonflé), mi mèt an lijn in ti listwar k'mwin lavé ékri an démilsink pou lo konkour Langkréol. Mwin la pa été retenu, mé bon, mwin la partisipé inn' fwa pou war, sa minm lesansièl !!!
Allez, pour commencer en beauté (mes chevilles vont gonfler), je mets en ligne une petite histoire que j'avais écrite en 2005 pour le concours Langkréol. Je n'ai pas été retenu, mais bon, j'ai participé une fois pour voir, c'est l'essentiel !!!
Mi prévyin azot, lé inn' listwar simpl... alé, kritik amwin, na pa d'problinm' !!! Lé fé poursa in blog, héhéhé !!!
Je vous préviens, c'est une histoire simple... allez, critiquez-moi, il n'y a pas de problèmes !!! C'est fait pour ça un blog, héhéhé !!!
Ti Jak
Ti Jak, sa in gran marmay sa !! Lu la nèvan. Son po lé brin’ koulèr tamarin, pa kom son zié, k’lé blé kom loséan Indyin. Kan ou agard ali, ou konpran akoz la Rénion y apèl komsa minm. Lo brasaz de la populasion la doné, sir inn tite sirfas ke lile y arprézante, tout’ sort' de mélanz ke, dabitide, ou ginll trouv' in ti pé partou dan le Mond'.
Zot y koné akoz Ti Jak y apèl insi ?
Lé pa difisil. Le jour ou son moman la mèt ali o mond, tout la famiy lété antrinn do manz in bon kari ti jak.
Astèr, alon invit anou dan son kaz.
Pou trouv aèl y fo alé rod’ koté Tit Ile. In somin y mont a travèr kan' an direksyon de la Ravin’ du pont. Kan zot y vwa in bel bel pié de bibas, tourn min gos é zot la rivé.
In tol rouj y rokouv la kaz. Andan, na kat piès. Lé sinp mé ni trouv lo nésésèr.
La sanb zadilt ek in li é inn grand’ sézi, dé sanb pou zot kat marmay ek li piké, le salon pou rosovwar band zinvité ek sis sèz de gol, inn tab a manzé é inn tab milié.
La kuizin’ lé in pé an déor la kaz. Su larièr, na osi in boukan ek son band marmit. Lu lé sinp, mé sak y sort’ terla y aranz la bous.
Bann kabiné –lé kan minm inportan zafèr la- lé su lo koté. Inn fos do trwa mèt su lakèl lé dispozé kat sink plans, ek in trou o milié, trwa fèy tol, inn port ek in twa pou kouron le tou. Lé pratik é ékonomik.
Su le dovan de la kaz, bann flèr y mèt an valèr la tèr. Na de lantern’, safran maron, tronpèt dor, liane poc-poc parsi, mazambron maron parla.
A larièr, nana tout’ sort’ kondiman ek légum : chouchou, sonj, tomat’ é sirtou lay-blan. Y trouv’ aussi barbadine, goyav, goyavié, in ti pié de lètchi, do mang, in pié de papay ek wit nèf pié de zanana.
Dann fon, in koson lé po angrésé tandis' k’inn dizèn volay té y kakèt brwiyaman.
Sa minm la kaz ti Jak.
Alon vwar son famiy astèr.
Son papa, Serz, in bo kaf, y travay dan karo-de-kan’ dizèr par jour. Akoz sa mim lé sèk kom in bout’ do bwa. Somanké, fo pa rod' ali, akoz bout’ do bwa la y rand byin lo kou. Larzan lé pa fasil pou ginllé. Lo swar, kan li rant son lakaz, li lé fièr trouv son ti bou d’fanm.
Marizozi, el osi sét in kafrine. Son sové lé lon, swayé é parfimé. Son kor lé kom sad son mari. Sèk, ferm osi. Na k’son lestoma k’lé pi tro ferm. Normal, kat marmay y lès kan minm in tras.
El y travay pa. Anfin, el y travay pa dan in leksplwatasyon ou ladministrasyon, mé dan son lakaz nana pou fé kan minm. Et pa kin pé mi di azot !!! Ek marmay pou okipé, le tan y pas’. Gran matin, avan ke toulmoun y lèv, el y prépar lo manzé pou son mari. Sak li préfèr ? in ri sofé ek in lèf dési san oublié son band piman zwazo k’li sa prand lu minm dan son karo.
Band’ marmay y lèv aprè.
Augustin la rivé lo promié dan la famiy. Ek sé sèzan, li sa èd’ son papa dann kane. Li vé pa fèr d’zétud. Li vé rosanb son papa. Rapid dan lé mouvman pou koup’ la kane, for pour port' aèl, épi travayèr pour, sirtou, ékonomizé komli. Lé vré ke son papa y sa pa perd’ tout’ sak li la ginllé dann la rak, kom son band dalon. Lu koné minm in boug k’la perd son kaz afors parié dann batay-kok. Non, non, rézoliman, li vé amas’ in ti paktol pou vivre san sousi, é pa finir dann la ri. Li vé dévénir kinkin.
A trèz an, son sèr, Mimoz, y sar ankor lékol. Fèr kom Augustin ? Pa kestyon !!!
El y vé èt instititris. Kozman fransé, dé mwa de grand’ vakans, gro larzan pou voyazé, sa minm son métrès y fé, sa minm èl y vé pou fé.
Solman, kan èl y arant son lakaz, èl nana tout’ son band leson pou fé. Osi, fo pa domand sé paran koman y ékri sesi an fransé, koman y kalkil sela an matématik. Lé pa ke zot y vé pa mé zot la pa fé d’zétid konm èl. Lété pa obligatwar a lépok. Aprè fo éd' son moman. Prand’ lo linz, ropas ali ek lo karo, préparé lo manzé… Ziska prézan el y ginlle fèr tout'. Oté, lé pa fasil pou in ti brin d’manzel !!! Mé, ou koné, kan fanm y vé, y ginlle.
Zozé, na dizan, y sar lékol. Solman lékol li inm sa a midi é le swar kan li sort’. Domoun y vé aprand ali zistwar lontan. Akoz nou té y dwa aprand sa, alor k’lé pasé, lé fini, hin ? Kan mwin la komans marsé, mon famiy lété kontan, mé domoun Sin Pièr, Sin Déni ou minm Pari, y anfouté, non ? Alor akoz y ekzist listwar ? La Révolisyon, lé fé, lé fini !!! Dékouvert' la Rénion, lé fé osi !!! Lwi Katorz lé né an 1638, é mwin, mwin lé né an 1997 é alor ? Y intérès domoun sa ? Ta ta ta !!!
A kwa y anserv kozé lo fransé alor ke nou té y koz kréol partou dan lil ? Lé pli fasil. An métropol, zot y apran le rénioné ? Lé mol tou sa… Non, amwin mi koz kréol, mi inm pa lékol, mé mwin lé oblizé vénir. Mé kan mwin lora laz d’Augustin, malé dann kan' kom li.
Kom zot y vwa, li fé son révolision, kan minm, a sa fason.
Sétèr. Ti Jak y dobout ali si viteman, ke la fayi ginlle sézisman. Zordi dimans. Lu lé kontan akoz tout’ la famiy y sa an parti. Son moman la pa i bézwin lèv ali tèlman lu lé eksité. Navé lontan k’li atandé sa. Akoté li, Zozé té y ronf' konm in bèf. Ti Jak y agard ali. Son bous lé ouvert’. Li pans malisièzeman ke si in kankrela y pasé par la, li krwaré ki seré son kaz.
Ti Jak y apros lo zorey de son frèr é di dousman : « Oté, Zozé, lèv aou, lèr lékol la soné !! »
Zozé, ke le somèy y kraz ankor, y répond’ : « Lès amwin, linstititèr y atandra byin amwin !!! », é lu tir son kouvert su li.
« Zistoman, lu lé la ek moman koméla » répon Ti Jak.
Zozé, kom in résor, la sot pardsi son li, la mèt son savat dé dwa pou alé lav' son figir vitman dan la kuizin’. Rivé laba, lu vwa son pèr té y agard ali.
« Kosa sa ? In moustik la pik aou ? », é li pèt a rir.
Zozé la konpri, mé tro tar. Lu répèt souvan kin zour li osi y sa rand la moné de sa piès a Ti Jak. Solman, lu la tro la parès pou lèv avan lu.
Ek tou lo brui, Mimoz é Augustin la révéyé. Déor, la salèr y komans pété, osi, nalé mont dan lé-o.
Sak ti Jak y inm pardsi tou : la natir. Pli tar li vé èt ornitolog.
Lo swar kan solèy y sava, li agard margouya dan son kaz antrinn ésèy trap band lay su lo plafon. Margouya y apros, vitman, pi li stop net. Li atan in pé é li rokomans, vitman pi li arèt ali. Y mèt ali an pozision pou trap linsèkt. Soudin, li bès son tèt, son pa y dévyin trè lan. Li bouj pu. An in léklèr li trap le papiyon. Band zèl y dépas la guèl lo margouya, é son zié y fèrm pandan k’li mange. Mé sak ti Jak y inm sé le chan ke lo mal y fé pou atir son fémèl. Lé komsi kelkin y tapé dé galé ansamb.
In zour li la trouv' sink zèf dann la sérir la port’. Ek prékosion, lu lavé trap azot, lavé mèt azot dan inn bwat an ferblan ke lu lavé troué avansa. Andan, lu lavé mi de zerb. Sir sink, trwa lavé ginlle nètr'. Osito, le swar, lu lavé fé sort azot. Astèr, in famiy siplémantèr y viv dan son lakaz.
Dan la kwizin’, in bon ti lodèr zanbrokal té y flot’ dan lèr. Serz y prépar in rougay piman. Y révèyré in mor oté. Piman la, la, su in léchèl de dis, la fors y feré vin !!!
Moman y prépar osi in ti cari sosis péi. Sa in jour de fèt minm sa.
El la préparé dé tant’. La grand’, pou mèt manzé, la tit’, pou band zasièt ek foursèt é la nap brodé. Sa, paran y sa prand. Band zanfan na chakinn son soubik.
Tant’, soubik, el minm la fé. El y débrouy aèl byin. Si in zour larzan y dovyin rar, el y poura rouvèr in boutik. Son sèr, koté Sin Filip, na bokou de vakwa. Si Marizozi la bézwin, el y domand. La toujour été komsa. Lantrèd é la débrouy y aranz toulmoun.
Witèr. Tout’ la famiy la manzé. Kom lé in pé lwin, nou té y prand in bis jon' pou mont' la Plèn dé Grèg. Lé tré rar pou nou, osi, nou lé éré.
Dan lo somin, Ti Jak y inm vwar lé chan de vétivèr, jéraniom épi safran péi, anfin, kirkima si zot y préfèr. Lé dé prémié lé utilizé pou mèt dan la baz de parfin ke nou y ginllera zamé asté, kant o safran, nou utiliz souvan ali dan kari. Mé, kan nou té y tous, moman y mèt an kataplasm su la pwatrin'. Sa médesin' lontan sa.
Arivé sir plas, lèr lé pli fré. Nou mars in pé pou alé koté la Rivièr dé Rampar. Inn ti briz y akèy anou. La vu y vo le koudèy. Augustin, Zozé é Mimoz y poz zot soubik pou amiz azot.
Ti Jak lé pli kalm. Li komans argard' dann zarbre. In group de Bek-roz lé antrin de santé. Lé dou pou ékouté. Sèlman zot y déplas’ vitman. Pli o, in Kardinal mal lé la, ek son rob rouj éklatant'. Li apèl son fémèl, brin verdatre, ek in lon triy (son chan).
Pli lwin li vwa Serz é Marizozi antrin d’poz la nap. Lo dimans lé inn zour pou artrouv anou. Remarké, nou lé pa tou sèl. In koupl' la rivé ek son ti loto katsou. Zot y arèt pa anbras azot. Oté, y pans Ti Jak, na d’marmay terla. Fé sa dan out kaz !!! Ou pé inm aou san fèr inn démonstrasyon.
Ti Jak y armont in pé pli o akoz li antand' in ti rwiso koulé pa lwin. Li koné ke terla na d’sevakin'. Mé ésé trap azot !!! In vré fizé sou marin’ sa. A pèn ou la vu inn, k’lé pi la. Omwin, inn soz lé sir, tan k’nora sevakine, nora pwin la polisyon kom dan lé ba.
La polisyon. Sa Ti Jak y inm pa. Lu kompran pa band zadilt. Dan son famiy zot la toujour apri mèt déché dann poubèl !!! Akoz ayèr y fé pa ?
Kan zot y promèn’ aou dan foré, néna sak plastik, kan ousava bor d'la mèr, néna sak plastik, papié gra é tout sak le zonm y pé anmèn'. Y trouv minm de loto kasé ou de réfrijératèr dann ravin’. Sa pa normal sa. Koman ou vé viv dan in ti zil si banna y transform aèl an poubèl ? Aprè zot y di, lé sal terla, alé pa, alé plito koté la. Kontradiksyon, sa minm lo prop de zonm.
« Ti Jak, ti Jak, vyin aou té, alon manzé !!! »
Lété son moman té y apèl ali. Zistoman, son vant' té y komans kri famin’.
Lu komans ardsand’ koté landrwa ou nana l’manzé ki atand’ ali, kan lo son la mizik y atir alu. Su la gos navé nèf liséin klété antrinn zoué maloya. In boug navé un roulèr, in ot in kayanm, in ti fiy navé d’triangle é in katrièm té y zoué pikèr. Lézot té y dans'. Sa y mèt lanbians sa, y pans Ti Jak. Lu inm antand la mizik lansinant’. Son métrès la di ali ke dan tan lesklavaz, band zesklav té y zoué maloya tar lo swar pou oubli la fatig de la zourné. Sa y amizé band propriétèr blan. Na minm de zesklav k’lété plis intélijan ankor. Pandan ke domoun y zoué maloya, zot té y fezé de la lit’ an dansan. Y apélé sa lo moring. A lépok lété strikteman interdi. Ou pans minm !!! Aprand a kombat alor ke zot lé ke bann zanimo ? Inimazinab té !!! Akoz sa minm zot y anprofité pou fé ali an dansan. Pli tar la anserv azot pou lité. In dat’ la resté : lo vin désamb.
Ariv samb son papa é son moman, ti Jak y asiz. Augustin, Mimoz é Zozé la déja komansé. Oté, in soz lé sir, si Zozé té y aprené otan k’li lété antrinn d’manzé, lé sir, li seré sèrsèr. Mi koné pa koman son lestoma lé fé, mé mi pé dir aou k’na de la plas. Pourtan li lé pa gro. Moman y di klé la krwasans. In vant sur pat’ mi di azot !!!
Dann pla, néna d’ri blan. Y manzeré pir télman lé bon minm sa. Dé zot pla lé pozé akoté, in ek zanbrokal, in ot ek cari sosis. Ah, sosis boukané !! Sa lé bon sa. Moman y mèt lo tan pou fé, mé zot y koné, trwazèr pou fé, trwa minit pou avalé.
Pandan ke nou té y manz, lanbians akoté y mont’. Do moun la rasamblé pou agard band zouèr. Na minm dé trwa moun té y dans. An métropol sa y gingn pa trouvé sa.
Papa ek moman, y anprofit. Zot y rigol byin. Lé rar war azot komsa, réini. Zordi lé inn zourné détant’.
Ti Jak y aperswa, o dan lo ciel, in zwazo tou blan ek son long’ plim su lo dérièr. Promié kou dèy li rokoné in payanké. Zot y fé zot ni dan lé falèz sir bor de la loséan. La pa souvan y trouv inn andan la tèr komsa. Na mim défwa y ginll trouv ali dan sirk Salazi, Mafat' ou Silaos. Dan tan lontan li té po vréman pourchasé, mé astèr lu lé protéjé.
Ti Jak y inm pa la chas’. Osi lu lé kontan kan in ti lespès zanimo lé interdi pou trapé.
Lé kom lo tang. Kan mi pans ke domoun y manz alu. Pourtan zot y manz zéskargo é zinsekt. Lé sir ke si zot y anvwa in chyin pou trap ali lé pli fasil. Anfin, la vi lé insi fèt.
Ziska sinkèr de laprémidi nou té y zoué. Tout zafèr y pas’. Nou té y zoué kanèt, kapsil. Ek band nwayo lètsi, nou té y fé toupi. Aprè, nou sa zoué kasièt sou pié de bwa.
La journé y pas vitman.
Papa maman y apèl anou pou èd’ azot ranj tout’ band zafèr. Sayé. Nou lé pré.
Sakin' y pran ki son tant’ ki son soubik. Nou ardsand pou alé dan lo bis jone.
Arivé a la kaz, sir le kou de sinkèr trant’, le solèy y komans féblir. Li antam son désant' dan loséan pour lésé la plas’ a la line.
Sizèr y pèt. Déor na l'gro fénwar. Mé kan mi di lo fénwar, lé vréman lo fénwar. Y vwa pu aryin. An revans si zot y agard dan sièl, la le spektak lé gadianm. Band zétwal y ilumin’ lo sièl. Souvan, lo swar, Mimoz, Zozé, Augustin ansamb mwin té y agard aèl. Kom nou lavé pa la télévizion, nou té imajin’ bokou d’zafèr. Band zonm de lespas’, voyajèr. Le rèv y fé vivre.
« Marmay, marmay, alé couché !!! » y lans’ moman.
Nout tout’ y lèv ansamb pour alé lo pli vitman posib ambras’ nout paran.
Augustin é Mimoz y sar dan zot samb. Zot dé y chamay in pé épi pu ryin.
Zozé é mwa y fé do minm. Kant nou lé kouché, mi di a Zozé :
« Lété gayar la journé non ? »
Li arpond amwin :
« Lé vré. Na lontan mwin la pa amiz amwin komsa ! »
« Pourvu ke dimans prochin nou sa bat karé a nouvo ? Bon’ nwi Zozé ! »
« Bon’ nwi Jak »
Gran matin bonèr, sizèr ekzakteman, moman y révey anou. Zot y koné, dépi o mwin sinkèr èl lé lévé pou mèt de lord dan son sévé, ek sanbon dési. Parfin la lé délika.
Andéor nana la fré. Solèy y armont son né. La fin' zoué kasièt ek la lin'.
Sak nou y inm le matin, sé ri soso. Sa lé bon sa !!!
Nout tout’ y prépar zot soubik. Dé trwa kayé, in lestilo, in kréyon papyé é lo manzé.
Rèzman nout karo y don’ band frwi é légim’.
A sétèr nou sava lékol. An sortan de la kaz, nou lonj in karo d'kan'. Nad dalon y travay ek zot paran pou ginll bonpé larzan. Sa, nout paran y vé pa. Zot la soufèr kan zot lété jèn', osi, zot y vé pa fé roviv anou tousala. Zot y di anou, toulmoun y ginll itiliz zot bra zot jamb pou travayé. Mé si koko lé vid, ou ginllera pa alé pli o. Zot y restera toujour dan karo d'kan'.
O lwin, dovan lékol, band’ marmay y chahut’. Na toujour dé group'. Garson din koté, fiy de lot.
Nana d'garson y artrouv azot konmsi navé lontan zot lavé kit azot. Dot y montre zot fors’ pou fé lo fièr. Dot ankor, y sar vwar lé nénèn. Toujour lé minm dan lé jupon.
Ti fiy, kantaèl, y armont son band dantèl zot maman la sèt azot lo samdi. Zot y rakont sak zot la fé sé dé jour pasé. Sertèn la mont lé o pou rafrèchir azot, dot la vi zot zézèr, dot ankor la rest zot lakaz… pou èd zot paran, la majorité dan lo ka.
Sétèrtrant’, la kloche y son’. Tout’ band zélèv lé la mé band’ kozman y sès’ nèt. Sèl nou té y antand band martin klé antrin d’chamay azot.
Akoz ? Ou domand aou akoz ? Ma dir aou. Na ka in sèl moman ou le brwi y sès. In boug, san kozé, y ginll kalmé tout’ lékol. Lo Direktèr. Boug la lé respekté sa.
Kan lu koz lu lé ferm.
Nou, nou lé élèv dé zinstititèr, mé band zinstititèr lé élèv du Direktèr.
Zordi lu lé la pou vwar si tou lé normal. Li agard anou san kozé, bra krwazé.
Band zélèv y mèt azot an ran par klas’. Linstitèr ou linstititris y vyin sers' anou.
Sakin y rant son klas.
Lo Direktèr, toujour san kozé, la rant dan son buro.
La matiné la pasé. A onzèrtrant’, inn bonpé marmay y sar la kantin', in ti pé y sar manz sou le préo sak zot paran la fé é solman dé trwa y sar manz la kaz.
Zozé, Mimoz, Augustin et Ti Jak y sar sou le préo. Zot y sar manz sak zot moman la prépar.
El la mèt dann fèr blan, zambrokal ek do ri. Dépis, su le koté, nana le famé rougay piman. Ici, a la Rénion, band marmay, dépi tou peti, lé abitié.
Mé donnsa a in zorey !!! In sékond pli tar, swa li la tomb rèd, swa li la bu tou létan Sinpol.
Pou le déser, maman la fé in gato patat’. Sa y tyin léstoma, kom èl y di, ziska tar dan’ swar, é sa, midi azot, lé vré.
A trézèrtrant’, band kour y arpran ziska sezèrtrant’.
Lé vréman intérésan sak nou fé, mé kan minm, laprémidi la cho y kraz anou. Anpis ke nou té y dijèr. Alor fo pa tro domandé.
Na minm dé trwa, su le kou de katorzèr, nana lo zié y fèrm.
Alor, tanzantan, kan na pa in mousamièl pou distrèr anou, ou vwa in bou d’kré klé an trin d’volé antraver de la klas’. Lo zanfan ki roswa sa y sot sir plas é toulmoun y pèt a rir.
Lo swar kan nou té y rant nout lakaz, nou lé fay minm de nout zourné.
Somansa, nou lé kontan artrouv anou déor, nou amiz anou ek dalon, nou té y kour partou. Sir lo somin, na in pié de bibas’ dann viraz. Nou anprofite pou pran dé trwa, sak y plé pa lo propiétèr kla mèt su son karo in ti pankart :
« Sak do moun y kèy, band plon y sa kéyir osi »
Mé toulmoun isi y koné ke lo boug y abit’ terla la pa fizi. Anfin nou fé kan minm atansyon, é, a tour de rol, na inn y sirvey si li sort’ pa.
Rivé nout lakaz, nou tout’ y ambras nout mèr. Answit nou té y sa fèr nout dévwar.
Serz la pokor la. Akoz saminm Marizozi y prépar tout’ pou k’li arpoz ali.
Sa minm mon kotidyin, mon vi, é mi inm sa.
Pli tar, kan mi sar èt gran, ma rakont zistwar la a mon band’ zanfan.
Mi espèr ke zot lanfans y sar èt osi zoyèz ke la not.
Nou lé pov', lé vré, mé nou ginll amiz anou èk ryin. Zot y vwa, chakin y envi toujour le boug ke na d’zafèr pli bo pli liksié ke li. Ke zot y swa anba ou an o de léchèl lé parey. Alor, in konsèy, konplik pa ou, rest’ natirel. Mond’ matéryèl lé kinn fasad.
Le plus importan sé sak ou na dan out koko é dan out kèr.
Moukatali
Ni artrouv',
Moukatali
PS : ma mèt inn tradiksyon prosinman.
PS : je mettrai une traduction prochainement.